Škótska jeseň - II.

Autor: Vladimír Grežo | 9.11.2012 o 8:05 | (upravené 9.11.2012 o 13:06) Karma článku: 10,72 | Prečítané:  749x

Z hlavného mesta Edinburgh smerujeme na Škótsku vysočinu. Európske hlavné mesto festivalov zostalo ďaleko za nami. Po opustení pulzujúcej diaľnice na sever, do Perthu, sa začíname ponárať do tajomného sveta Škótskej vysočiny. Pribúda kopcov, ubúda stromov a áut, cesta sa zužuje. Nekonečnú pustatinu sem-tam doplní osamelé sídlo a lúky s pasúcimi sa ovcami a kravami. Cesta sa kľukatí farebnou krajinou a cez opustenú a divokú zemsky prapôvodnú vrchovinu smeruje k jazeru Loch Ness. Jediná cesta cez vysočinu na sever stráca svoju ľavú a pravú stranu a zužuje sa na šírku jedného vozidla. Plne koncentrovaný na horizont, čakáte auto z protismeru a až po chvíli zistíte, že autá v novembri stretávate len každú polhodinu. Občasné svetlá v protismere však potvrdzujú, že tri metre široká cesta nie je jednosmerka a nie je tu len pre vás. Ste na Highlande.

Cesta na Škótsku vysočinuCesta na Škótsku vysočinuVladimír Grežo

Najkrajšia cesta z Edinburghu k Loch Ness vedie okolo zámku Balmoral. Kráľovská rodina tu vraj trávi dosť času. Presvedčili sme sa o tom pred rokmi, keď nás ako jediných zo strednej Európy zaradili do skupiny novinárov a fotografov, ktorí mali povolenie na fotografovanie Jej veličenstva na Breamerských hrách Škótov na vysočine. Jej veličenstvo Alžbeta II. s manželom, princom Philipom, vojvodom z Edinburghu, sem zavítala práve z 9 míľ (14,4 km) vzdialeného zámku vo svojom Bentley sprevádzaná Land Roverom a červeným kráľovským vrtuľníkom.

Ak plánujete výlet na Balmoral, pozrite si informáciu o tom, či na zámku nemajú návštevu, vtedy je pre verejnosť zavretý. A ak sa napriek tomu vyberiete k zámku, pri parkovisku môžete navštíviť stánok kráľovských suvenírov, alebo si aspoň zatelefonovať z červenej telefónnej búdky pri ceste. Tradícia osamelých búdok na vrchovine má v zozname zvláštností svoje osobitné miesto. Najexkluzívnejšiu červenú telefónnu búdku sme našli v kopcoch na odbočke horských ciest, sedem kilometrov pred Foyerom pri Loch Ness. Uprostred pohorí a roviny, opodiaľ pár domov, stojacu vedľa cesty, čistú, s kvetmi za oknom, s telefónnymi zoznamami a časopismi.

K známym adresám z máp a príručiek okolo Loch Ness patria Inverness, ako neoficiálne hlavné mesto Highlandu na východe jazera, Ford Williams na juhozápade a vraj najviac fotografovaný hrad Urquhart Castle. K menej známym adresám patrí však napríklad Foyer – dedinka s vodopádmi a prítokom do Loch Ness, malým, prístavom a fabričkou, s usadlosťami aj osamelými zrubmi nad jazerom, osada Inverfarigaid s najväčším počtom pozorovaní Nessie od roku 580 a tiež Ford Augustus s príjemnými reštauráciami pri Caledonskom kanáli na riečke Ness.

História tajomného tvora z jazera má svoje centrum v dedinke Drumnadrochit, ktoré je veľkým suvenírovým centrom, ale aj miestom na hľadanie starých rodinných rodokmeňov. O téme veľkého hada, monštra alebo Nessie, ako hovoria priatelia tvora sídliacemu v jazere, je za pätnásť storočí od objavenia sa prvej správy o existencii už napohľad všetko napísané aj zdokumentované. Kto neverí, neverí, ale legenda vám aj tak nedovolí nepozerať sa pravidelne na jazero, z ktorého sa možno Nessie ukáže práve vám.

Čakať na Nessie a vidieť jesenný východ slnka nad jazerom Loch Ness s oblohou bez mrakov – patrí k divom sveta. Je noc a ja sedím v hlbokej fotelke pripomínajúcej časy príbehov Agathy Christie pod strechou veľkého zrubu na Škótskej vysočine, s dokonalým výhľadom na nočné lochnesské jazero a čakám na východ slnka. Hviezdnatú noc na Škótskej vysočine už stihol na chvíľu presvietiť mesiac, ale po pár hodinách ju unavený musel vrátiť do moci čiernej noci a temnomodrej farby jazera. Jazero a hora stojaca nad ním a dotýkajúca sa ho nedávajú na sebe ničím poznať prichádzajúci deň. Skalnatá hora dokazuje svoju silu mraku v tvare bielej bagety, ktorý sa márne snaží nebadane preplávať oblohou nad skalnatým kopcom. Malá výška a vietor tlačiaci mrak na vrchol kopca však dávajú víťazstvo hore s nevysloviteľným, ale pekným škótskym názvom Meall Fuar Mhonaidh. Slnko tu vstáva rado s pohľadom na jazerom Loch Ness a Škótsku vysočinu.

2.JPG

3.JPG

4.jpg

5.JPG

6x.JPG

7.JPG

8.JPG

9.JPG

10.JPG

11.JPG

12.JPG

13.JPG

15.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?