Najkrajšia cesta z Edinburghu k Loch Ness vedie okolo zámku Balmoral. Kráľovská rodina tu vraj trávi dosť času. Presvedčili sme sa o tom pred rokmi, keď nás ako jediných zo strednej Európy zaradili do skupiny novinárov a fotografov, ktorí mali povolenie na fotografovanie Jej veličenstva na Breamerských hrách Škótov na vysočine. Jej veličenstvo Alžbeta II. s manželom, princom Philipom, vojvodom z Edinburghu, sem zavítala práve z 9 míľ (14,4 km) vzdialeného zámku vo svojom Bentley sprevádzaná Land Roverom a červeným kráľovským vrtuľníkom.
Ak plánujete výlet na Balmoral, pozrite si informáciu o tom, či na zámku nemajú návštevu, vtedy je pre verejnosť zavretý. A ak sa napriek tomu vyberiete k zámku, pri parkovisku môžete navštíviť stánok kráľovských suvenírov, alebo si aspoň zatelefonovať z červenej telefónnej búdky pri ceste. Tradícia osamelých búdok na vrchovine má v zozname zvláštností svoje osobitné miesto. Najexkluzívnejšiu červenú telefónnu búdku sme našli v kopcoch na odbočke horských ciest, sedem kilometrov pred Foyerom pri Loch Ness. Uprostred pohorí a roviny, opodiaľ pár domov, stojacu vedľa cesty, čistú, s kvetmi za oknom, s telefónnymi zoznamami a časopismi.
K známym adresám z máp a príručiek okolo Loch Ness patria Inverness, ako neoficiálne hlavné mesto Highlandu na východe jazera, Ford Williams na juhozápade a vraj najviac fotografovaný hrad Urquhart Castle. K menej známym adresám patrí však napríklad Foyer – dedinka s vodopádmi a prítokom do Loch Ness, malým, prístavom a fabričkou, s usadlosťami aj osamelými zrubmi nad jazerom, osada Inverfarigaid s najväčším počtom pozorovaní Nessie od roku 580 a tiež Ford Augustus s príjemnými reštauráciami pri Caledonskom kanáli na riečke Ness.
História tajomného tvora z jazera má svoje centrum v dedinke Drumnadrochit, ktoré je veľkým suvenírovým centrom, ale aj miestom na hľadanie starých rodinných rodokmeňov. O téme veľkého hada, monštra alebo Nessie, ako hovoria priatelia tvora sídliacemu v jazere, je za pätnásť storočí od objavenia sa prvej správy o existencii už napohľad všetko napísané aj zdokumentované. Kto neverí, neverí, ale legenda vám aj tak nedovolí nepozerať sa pravidelne na jazero, z ktorého sa možno Nessie ukáže práve vám.
Čakať na Nessie a vidieť jesenný východ slnka nad jazerom Loch Ness s oblohou bez mrakov – patrí k divom sveta. Je noc a ja sedím v hlbokej fotelke pripomínajúcej časy príbehov Agathy Christie pod strechou veľkého zrubu na Škótskej vysočine, s dokonalým výhľadom na nočné lochnesské jazero a čakám na východ slnka. Hviezdnatú noc na Škótskej vysočine už stihol na chvíľu presvietiť mesiac, ale po pár hodinách ju unavený musel vrátiť do moci čiernej noci a temnomodrej farby jazera. Jazero a hora stojaca nad ním a dotýkajúca sa ho nedávajú na sebe ničím poznať prichádzajúci deň. Skalnatá hora dokazuje svoju silu mraku v tvare bielej bagety, ktorý sa márne snaží nebadane preplávať oblohou nad skalnatým kopcom. Malá výška a vietor tlačiaci mrak na vrchol kopca však dávajú víťazstvo hore s nevysloviteľným, ale pekným škótskym názvom Meall Fuar Mhonaidh. Slnko tu vstáva rado s pohľadom na jazerom Loch Ness a Škótsku vysočinu.