Keňa - v tieni 21.storočia

Autor: Vladimír Grežo | 20.11.2012 o 13:00 | Karma článku: 8,24 | Prečítané:  851x

Svet sa zmenšuje. V roku 1947 slávny cestovatelia Zigmund a Hanzelka potrebovali na cestu z pražského Autoklubu pod najvyššiu horu Afriky Kilimandžáro vo východnej Afrike celých 279 dní. Ak by túto cestu absolvovali dnes a bez prestávky, potrebovali by na to autom len necelých 8 dní (presnejšie 179 hodín). Lietadlo s nami na palube však prekoná túto vzdialenosť s jednou prestávkou  za „krátkych" 10 hodín, ale nedá vám dosť času pripraviť sa na príchod do srdca Afrického sveta a jeho svojskej podoby 21. storočia. Pristávame v lietadle z Európy na dráhe nairobského letiska Jomo Kenyatta International Airport, pomenovanom po prvom premiérovi, ktorý je považovaný za zakladateľa kenského národa. Sedím v lietadle a netuším, že obraz Afriky, vytvorený televíznymi príbehmi, sa vôbec nepodobá na blížiacu sa skutočnosť rovníkovej Kene. Prvý osobný dotyk s Afrikou je tak intenzívny, že rýchlo zistíte, že nič nie je také, ako ste si predstavovali. Príroda je krajšia  a úchvatnejšia, chudoba je drsnejšia a extrémnejšia, Jambo nie je lietadlo, ale pozdrav.

Ženy v masajskej dedineŽeny v masajskej dedineVladimír Grežo

Keňa je krajina 12 krát väčšia ako Slovensko, ležiaca na východnom pobreží Afriky, ktorá dostala svoj názov podľa najvyššieho vrchu krajiny Mt. Kenya vysokého 5.199 m. Podľa odhadov má tento najprosperujúcejší štát východnej Afriky  dnes vyše 40 miliónov obyvateľov.  Ich počet je možno aj výrazne  väčší, keďže od posledného sčítania v roku 2003 sa údaje len odhadujú. Miesta mena je kenský šiling.  Zmenárne sú na letisku, v obchodných centrách, rekreačných komplexoch,  na bankomaty skôr zabudnite, sú vzácne. Bankovky mimo Kene zvyčajne nedostanete a je ich zakázané dovážať aj vyvážať. Malé bankovky sú pre život veľmi dôležité a vždy potrebné – inak narazíte na kultúru prepitného nepripravený a okrem vzdelania vás služba všade prítomných nosičov, ale aj vodičov, či toaletárov, bude stáť veľa peňazí a neplatiť sa tu vlastne nedá.

Pri nákupoch v Afrike musíte zjednávať. Je to tradícia, ale aj nutnosť, keďže na výrobkoch a suveníroch cenu nenájdete. Tá prvá, ktorú sa dozviete po opýtaní, je často aj 12 násobok tej konečnej. Počúval som skúsenosti domácich - ako predstierať nezáujem, či opakovane odchádzať. Môj prvý nákup napriek dobrej príprave bol sklamaním, nekúpil som nič. Možno sa vždy musíte naučiť niečo aj sami. Zistil som, že v návode chýba dôležitá časť – začal som s nimi hrať ich hru, prejavil som záujem, trochu úcty aj som odpovedal na otázky – čo sa ti páči „my friend“? Až potom začal obchod a na konci aj dohoda. Ale ak si myslíte, že môžete vyhrať, dopadnete ako ja. Chybou bolo aj chcieť sa presvedčiť v ďalšom inom obchode, či bola moja predošlá kúpa výhodná. Keď som na letisku dopĺňal posledné suveníry pred cestou domov, indický obchodník mi ich ponúkol o 200 percent lacnejšie, ako som ich kúpil dovtedy ja. Ale čo - „hakuna matata“ Afrika  - žiaden problém, za kúpu od Masajov a „Masaj mamy“ to aj tak stálo. Tie moje darčeky sú určite krajšie.

Jediné miesto, kde nezjednáte ceny, je supermarket. Od toho nášho sa líši dvomi strážcami v uniforme, pomalšou pokladníčkou a tým, že za ňou na vás čaká druhá, ktorá vám nakúpený tovar balí priamo do tašiek. Nákup som si užil, ako všetko čo je prvýkrát. Kým cez pokladňu prešli ako prvé moje noviny, ostatný tovar sa zasekol na pulte. Mladá balička na mňa pozrela, odhadla šance na rýchlosť, oblizla ukazovák a pomaly otvorila moje nové voňavé noviny. S provokatívnym úsmevom sa oprela o pult a dala sa do labužníckeho čítania. Kým som stál a čakal, úspešne prelistovala všetky strany a po otočení tej poslednej pozrela na mňa s úsmevom a vložila ich spokojne do mojej nákupnej tašky.

Podľa správ spred sto rokov boli cesty do Afriky na lovecké safari výlučne pre slávnych a bohatých ľudí. K známym lovcom divokej zvery patrili králi, ale aj Ernest Hemingway. Dnes tento zákon už celkom neplatí, cesta k úžasným stretnutiam s divočinou východnej Afriky je však naďalej nepredstaviteľný a výnimočný zážitok. Safari vás dostane. Je to kúzelné, ale aj drsné divadlo. Nielen farbami a tvarmi krajiny, ale hlavne skutočnosťou stretnutí s divokou zverou a pravidlami prírody - života a smrti. Na safari som bol počas našej cesty v troch Národných Parkoch – Amboseli, Tsavo West a East . V každom z nich  - dva alebo tri krát za deň. Každá cesta pritom bola iná a niečím ma ohromila. Ranné  safari s levicou pozerajúcou sa na východ slnka pri ceste, obedňajšie stretnutia s drsnou atmosféru po skutočnom love levov,  večerný západ slnka so slonmi, žirafami, byvolmi pri napájadle. Všetky stretnutia boli na dosah ruky. Nebolo treba ďalekohľad a nechýbal lev, slon, africký pakôň,  byvol,  zebra, gazela, antilopa ani gepard.

O relatívnosti pocitu a slova bezpečie sme sa presvedčili v národnom parku Tsavo West. Po 100 km jazdy národným parkom som si vykladal batožinu v Satao Campe uprostred divočiny na nocľah. Cestu jeepu, tesne pred vchodom do kempu, nám skrížilo stádo slonov sebavedome smerujúce jeho krajom k napájadlu. Pri vchode ma zaujal kriedou písaný zoznam pozorovanej zvere pozostávajúcich z desiatok až stoviek antilop, slonov, byvolov, zebier, žiráf, paviánov, opíc, levov, leopardov. Okrem toho priateľské privítanie má na starosti aj stádo antilop, pokojne sa pasúcich priamo medzi stanmi. Napájadlo s divokou zverou je od koloniálneho stanu z látky, kde si ukladám veci, vzdialené menej ako 50 metrov. Divoké zvieratá od stanov nedelí nič - okrem tabuľky „nevstupujte za túto čiaru“. Text v angličtine zjavne nie je odkaz pre zver, keďže cez kemp pokojne putujú opice, antilopy a nad ránom veľká levica. Tíško prešla okolo stanov na svojej ceste k napájadlu, sledovaná piatimi domorodými strážcami nášho spánku, sediacimi pred stanmi bez zbrane len s baterkou a meter dlhou, trochu smiešnou, palicou v ruke.

Napriek tomu som sa nikde v Afrike necítil bezpečnejšie ako o polnoci pri ohni neďaleko vody, v ktorej sa striedali slony, byvoly, ale aj neviditeľne sa blížiace dravce - levy. Pokoj do posedenia pri ohni mi dodalo rozprávanie majiteľa Mika Kirkhofa o zákonoch džungle a správaní zvere. Nočnými strážcami nášho kempu sa stali v blízkosti ležiace a spiace antilopy, vtáky pokojne sediace na stromoch spolu s opicami. Všetci boli pripravení spraviť paniku a spustiť vresk, ak by sa priblížil gepard alebo levica na love.

1_resize.JPG

2_resize.jpeg

3_resize.JPG

4_resize.JPG

5_resize.jpeg

5b_resize.jpeg

6_resize.jpeg

7_resize.jpeg

8_resize.jpeg

9_resize.JPG

10_resize.JPG

12_resize.jpeg

13_resize.jpeg

14_resize.jpeg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?