Vis - čarovný ostrov.

Autor: Vladimír Grežo | 27.6.2016 o 15:40 | (upravené 27.6.2016 o 15:59) Karma článku: 4,13 | Prečítané:  861x

Trajekt Jadrolínií smeruje zo Splitu na otvorené more k ostrovu Vis. Poloprázdnu loď do štvrtiny zaplnilo okrem nás, len 20 aut a pár desiatok ľudí. Je jún a ešte mimo sezóna. Hlavnú sezónu v prístave ani na lodi nepripomína nič. 

Šero na palube, zavreté dvere v lete plných lodných reštaurácií, skupinky chorvátskych rodín vracajúcich sa domov na ostrov a po turistoch ani stopa. Tí skúsení domáci otvárajú na palube  vlastné červené víno, poháre vyberajú z pripravenej tašky alebo sa ukladajú na bufetové stoly a rámy okna na spánok. Malý servis ponúka len poloprázdny bufet na prednej časti druhej paluby. Domáci vedia kde ho hľadať, tak ich nasledujeme.

Rýchlosťou 25 uzlov prekoná trajekt vzdialenosť 60 km za niečo vyše 2 hodiny. Míňame ostrovy Drveník, Brač a Hvar, ktoré sa pomaly ponárajú do tmy. Jediný svetlom v noci plnej hviezd je maják na súostroví Pakleni otoci ležiace pod Hvarom a svetlo mesiaca vytvárajúce strieborný pás na tmavomodrom mori.

Vis je štvrtý najvzdialenejší ostrov od chorvátskej pevniny, leží na jednej tretine cesty k pobrežiu Talianska. Ostrov ma 89 km2 a najvyššiu horu 587 m vysoký Hum. Na ostrove žije mimo sezóny menej ako 4000 obyvateľov, väčšina z nich v mestách Vis a Komiža.  V rokoch 1910 ich tu bolo skoro 10 tisíc. Osídlenie ostrova je pritom staré neuveriteľných 5000 rokov. Už v 3. tisícročí pred Kristom tu boli prvý obyvatelia. Tí sa už historicky venujú hlavne rybárstvu a vinárstvu. Rastlinou ostrova, ktorej sa tu darí okrem vinnej revy a citrónov je  svätojánsky chlieb latinsky Ceratonia siliqua a chorvátsky Rogač.

Prvá vinná réva v celej Dalmázii bola vraj  vysadená práve tu už starými Grékmi a višské odrody Vugava a Plavac mali, sú už dnes známe aj za hranicami Dalmácie. Antický spisovateľ Agatarhides chválil miestne víno ako veľmi výnimočné. Jeho hodnotenie sme si overili po dobrej pečenej rybe v prístavnej krčmičke s michelinovským kuchárom.  

Smerujem na návštevu k starostovi Visu. Ten má vedľa úradu svoju kaviarničku, ktorú vlastní. Je výsledkom jeho úspešného podnikania  v Austrálii, odkiaľ sa vrátil pred 15 rokmi domov na ostrov.  

Čo je tu na Vise také výnimočné, prečo ste sa vrátili z Austrálie ?, pýtam sa starostu Iva Radiča. Príroda, história, nie je tu žiadne znečistenie. A viete tu som doma, moje dve deti, nechcel som aby boli Austrálčania, smeje sa. Mal som tam 9 rokov reštauráciu, vrátili sme sa v 2002.  Čo najviac trápi ostrov ? Okrem cestovného ruchu je tu nedostatok pracovných príležitostí a veľký odchod mladých ľudí z ostrova. Má určite pravdu, v hlavnej letnej sezóne je práce dosť, každoročne pribudne na ostrove vyše 15 tisíc návštevníkov a až 200 lodí denne. 


Mestečko Vis, v ktorom počas roka žije niečo vyše 1800 obyvateľov bolo v 17. storočí obľúbeným miestom pobytu splitskej šľachty. Z týchto časov sa zachovali aj renesančné vilky a paláce slávnych rodov ako Jakša, Garibaldi, Vukašinović-Dojmi. Svoje vily tu mali aj básníci H.Lucić, P.Hektorović a M. Gazarović. 


Mestečko  je posadené do prekrásnej zátoky, ktorej dominuje na polostrove Prirov, kláštor zo 16. storočia. V zátoke mesta nájdete 5 krásnych pláži na kúpanie a v centre aj nezvyčajný palmový háj  s palmami vyššími ako 3 poschodový dom. V meste je aj pestovateľská farma paliem  - prvé sadenice sem doviezli vraj už starí Gréci.  Prístav je krásny, ale aj rušný pre trajekty, ale aj množstvo jácht a motorových člnov rybárov. 

Druhé najväčšie mesto ostrova je Komiža, leží na opačnej strane ostrova. Obec s prvými zápismi z 12. storočia, na kopci s kláštorom sv. Mikuláša  má dnes len niečo vyše 1500 obyvateľov.  Nepokojný prístav, s vlnami a vetrom, ktorému vládne pevnosť z konca 16. storočia. Mestečko je považované za kolísku rybárstva na Jadrane,  má zaujímavé múzeum rybárstva v starej pevnosti. 

Cesta autom okolo celého ostrova netrvá viac ako 2 hodiny. Pri stúpaní na jeho severozápadnej strane sa cesta nebezpečne kľukatí až pod vrchol najvyššej hory ostrova - Humu (587 m). Smerujeme k najviac utajenému a stráženému miesto konca druhej svetovej vojny v Chorvátsku. Posledných 500 metrov musíte vystúpať po úzkych chodníčkoch pokračujúcich stovkou schodov prudko do skalnatých vrchov. Tam sa vám schovaná v krovinách otvorí malá kamenná plošinka končiaca skromnou jaskyňou s názvom Titova špilja. Tu bol hlavný Titov stan odboja proti Hitlerovi malá jaskyňa pre generála a vedľa mierne väčšia pre generálny štáb.

Sem utiekol z pevniny v hodine dvanástej generál Tito z mestečka Drvar v severovýchodnej Bosne. Generál musel poriadne rozhnevať Hitlera, keď za ním na deň jeho narodenín vyslal 1000 mužov zo špeciálnych jednotiek, 1 100 výsadkárov, dve divízie osvedčených veteránov SS s veľkou podporou stovky lietadiel. Operácia Skok  koňom mala za cieľ zajať Tita v deň jeho narodenín. Napriek enormnému úsiliu sa to nepodarilo. 

Zaujímavosťou ostrova je, že nemá prakticky žiadnu zločinnosť. Podľa náčelníka polície každoročne na ostrove riešia najčastejšie stratený uterák, plážové ležadlá a príležitostné dopravné priestupky bujarých turistov.  
Dnes sú tu najkrajšie pláže na Jadrane v malebných prekrásnych zátokách ako - Rukavac, zátoka Srebrena, Stiniva alebo Smričevica. V júni sa prechádzame po plážach sami, nestretnete tu človiečika a voda je čistá, nekonečne zeleno modrá a vidieť v nej každú skalu a kamienky pokojne sa vlniaceho mora.  

Ostrov bol roky pre zahraničných turistov uzavretý, bola tu tajná ponorková základňa a ostrov bol vojenskou zónou. Zmena nastala až po roku 1989. Prekvapivo to ostrovu v mnohom pomohlo, ostal nedotknutý a výnimočný.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?