Hrad Jamesa Bonda - Eilean Donan

Autor: Vladimír Grežo | 14.2.2014 o 11:41 | (upravené 14.2.2014 o 12:23) Karma článku: 14,75 | Prečítané:  8072x

Za oknom nášho malého zrubu na severe Škótska sa stráca krajina v divokom studenom daždi. Len málokto by v takejto búrke vyrazil kamkoľvek, nie to ešte na návštevu stredovekého hradu, ktorý tu stojí storočia a bude tu určite stáť aj za lepšieho počasia. Odmietame všetky logické fakty a vyrážame na cestu.

Od jazera Loch Ness cesta vedie Higlandskou vysočinou na severozápad k ostrovu Skye, cez údolia zarezané do surových, ale farebných pahorkov horskej divočiny. V hmle škótskej búrky sa rozmazáva a stráca všetko, autá v protismere aj naša cesta vlniaca sa až príliš blízko nad desiatky metrov hlbokým zrázom končiacim v dravej horskej rieke.

v_grezo_009.JPG

Hrad Eilean Donan leží na malom ostrove, pri ktorom sa stretávajú tri jazerá - Loch Duich, Long a Alsch. Nepatrí do zoznamu najkrajších hradov, ale podľa neoficiálnych štatistík je najfotografovanejším hradom Európy. Napriek tomu je dnes vďaka divokému vetru a dažďu návštevnosť na hrade skromná.  Najmenšia návštevnícka skupinka, zložená len zo štyroch Slovákov a dvoch Austrálčanov, kráča k hradu v nádeji, že aspoň ten poskytne útočisko pred dažďom. Zámok a jeho strážcovia majú však svoje vlastné hodiny. Dážď, nedážď, po prechode 300 metrov dlhým kamenným mostom nás nechávajú stáť v lejaku pred drevenou vstupnou bránou.

v_grezo_010.JPG

Nad vchodom dominuje text deklarujúci v gaelickom jazyku jedno zo spojenectiev klanov potvrdzujúce, že: "Kým my Mac Rayovia budeme na hrade, nebudú ani Fraserovia nikdy vonku za jeho múrmi." Brána sa v polčase hodiny otvára a vstupujeme do stredovekej stavby sprevádzaní sprievodkyňou v keltskom odeve. Úvodný zákaz fotenia si vyjasňujem skúšobnou  fotografiou sprievodkyne na pozadí historickej drevenej brány.

v_grezo_006.JPG

Hrad Eilean Donan je napriek svojmu veku udržiavaný a čo je zaujímavé, aj keď vám názov nič nehovorí, určite ho poznáte. Nemuseli ste byť v Škótsku, aby ste ho tak ako milióny iných určite videli. Hrad je slávna filmová hviezda nedbajúca na svoj vek. Prvýkrát si hrad zahral v roku 1970 vo filme o Sherlockovi Holmesovi, nasledoval slávny Highlander s Christopherom Lambertom, Rob Roy, Kráľovná Alžbeta. Najslávnejšie okamihy zažil hrad vo filme „James Bond - jeden svet nestačí". V príbehu sa po útoku na londýnsku centrálu britskej tajnej služby CI5, stáva škótsky hrad Eilien Donann jej náhradným sídlom.

v_grezo_003.JPG

Štyridsať rokov filmovej slávy sú len epizódou v jeho viac ako 800 ročnej bohatej histórii. Hrad je nečakane, napriek svojmu veku, vo výnimočne dobrom stave. Spája historickú pôvodnosť s pohodlnosťou dneška. Je to prvý stredoveký hrad, kde je teplo ako v dobre vykúrenej obývačke. Zjavne preto, že hrad aj dnes pravidelne navštevuje rodina vlastníkov, klan MacRea. Po prvýkrát prišli na hrad v roku 1362 ako jeho ochrancovia pre klan Mackenzie of Kintail. Keď sa John Mackenzie v roku 1511 stáva kráľom Kintailu, rod  MacRea dostal hrad do výlučnej správy. Preto je dodnes jeho juhozápadné krídlo pre verejnosť uzavreté.

v_grezo_002.jpg

Eilean Donan, znamená „ostrov Donnán" a nesie meno po Donnán of Eigg - keltskom svätom umučenom v roku 617. Izby na hrade určené pre panstvo a služobníctva sú z dnešného pohľadu malé, ale útulné. Expozícia kuchyne pozostávajúca z troch miestností je urobená tak dôsledne, že pri jej návšteve počujete aj zvuky umývania riadu a hrkotanie  hrncov. Malé chodbičky v obývacom trakte nám vynahrádza prekrásna historická miestnosť so zbraňami, krbom a vlajkami. Od vstupnej brány, cez kuchyňu, izby, reprezentačné miestnosti, spoznávame postupne nielen hrad, ale aj jeho príbeh.

v_grezo_005.JPG

Hrad bol postavený na začiatku 13. storočia  na obranu proti bojovným Vikingom. V roku 1719 ho obsadili Španieli, už po mesiaci bol rozstrieľaný tromi fregatami Britského kráľovského námorníctva, ktoré vplávali z oceánu až do jazera. Hrad opravil až o 200 rokov John MacRay - Gilrap v roku 1919. Rekonštrukcia  trvala celých 13 rokov a v jej podobe ho udržiavajú dodnes. Vyhriaty interiér hradu striedajú mokré  nádvoria a výhľady na vodu jazera okolo rozľahlej kamennej stavby.

v_grezo_008.JPG

Stále prší, ale pri šumení lejaku dopadajúceho na vodu a tmavý kameň starého hradu nám to už nevadí. Taká je Škótska vysočina, trochu opustená a osamelá, ale príbehmi a krásou jedinečná.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?


Už ste čítali?